Račiansky muzeálny spolok pripravil v Nemeckom kultúrnom dome v Rači (miestna časť Bratislavy, kedysi samostatná vinohradnícka obec) výstavu “Račianski trampi a ich svet”. Prebiehala od začiatku mája v priestoroch bývalej Červenej lisovne a teraz v septembri končí. Tešila sa veľkému záujmu nielen trampov, ale najmä aj netrampov vo všetkých vekových kategóriách – od detí predškolského veku až po deväťdesiatnikov. Počas vinobrania v Rači 15. – 17. 9. bola výstava otvorená každý deň.
S Čárlim z T.O. Eldorádo 1945 som výstavu navštívila koncom augusta. Čárliho, ako najstaršieho a stále aktívneho trampa (*4.11.1929) privítali Aleš a Janka. Obaja sme boli doslova unesení ako organizátori – aj keď nie sú trampi, výstavu koncepčne, obsahovo aj vizuálne pripravili a vo veľmi vhodnom priestore. Preštudovať a spracovať množstvo materiálov poskytnutých račianskymi trampami – a nielen nimi, absolvovať osobné stretnutia, fyzicky všetko vytriediť, vystaviť – to sú hodiny a hodiny času, stráveného touto činnosťou. A čo sme ocenili najviac, to je zaradenie návštev množstva detí zo škôl a detských táborov, ktoré na výstavu od jej začiatku chodili.
Takouto konkrétnou činnosťou – ako je to pre mládež najvhodnejšie, vzbudili nielen jej záujem o prírodu. Priblížili deťom aj spôsob, ako sa dá v prírode stráviť voľný čas s jednoduchou výbavou a bez novodobých technických vymožeností podľa vzoru starých trampov i v súčasnosti.
Čárli do jednej z vitrín zapožičal pohár za 3. miesto v Trampských speváckych pretekoch, ktoré sa konali tiež v NKD – vo vedľajšej časti budovy. Spevácky zbor Čárliho osady Eldorádo vtedy tento pohár získal – bolo to pred 74 rokmi, v septembri 1949. Vystúpenie kapely je zvečnené na fotografii, ktorá je tiež vo vitríne vystavená. Tak sa Čárli na chvíľu preniesol takmer o trištvrte storočia späť, keď aj on stál s muzikantami svojej osady Eldorádo na pódiu, hrali a spievali a sála bola nabitá trampami. Vďaka svojej vynikajúcej pamäti pri prezeraní starých fotografií pridal pár spomienok. Janka spomenula, že by potrebovali identifikovať niektoré trampské búdy na vystavených fotografiách. Hneď som jej spomenula Laca Khandla, taktiež račianskeho trampa, člena osady Yukon (zal. 1963), ktorý račianske lesy a tramping dobre pozná od chlapčenských rokov. Má bohatý archív fotografií aj vlastnej trampskej literárnej tvorby. Na výstave je spomenutý veľakrát aj pod prezývkami Jim Athabaska a Vlk. Janka povedala, že sa veľmi snažila zohnať na neho kontakt medzi trampami, ale nepodarilo sa jej to.
Na záver sme s Čárlim napísali do knihy návštev pár slov a s poďakovaním sa podpísali. Jeho podpis je vzácnym podpisom trampa aj muzikanta – priameho účastníka a pamätníka mnohých najstarších trampských stretnutí či potlachov v Rači v období od 1. polovice minulého storočia podnes.
Plní hlbokých dojmov a pod vplyvom vystavených vecí aj spomienok, sme sa s Čárlim z múzea vracali domov električkou. Tesne pre vystúpením na Račianskom mýte som si všimla, že v nej sedí – Laco Khandl! Rýchlo som na neho vychrlila, odkiaľ sa práve vraciame, stihli sme sa ešte pozdraviť a už sme vystupovali. Priam symbolická náhoda.
Aleš – organizátor výstavy, nám po návšteve napísal: Milí priatelia, ďakujeme Vám za návštevu na výstave trampov a Vaše vrelé rozprávanie z Vášho života. Nie je náhoda, že ste stretli pána Khandla. Veľmi pekne ste o ňom hovorili a tak ste si ho privolali. Snáď sa podarí postupne rozšíriť povedomie o trampovaní, aby výstavu videlo ešte veľa ľudí a potešili sa s nami.
Tak buďte zdraví a vo všetkom, nech sa Vám darí. Srdečne Vás zdraví Aleš
Napísala: Andy Bábovka
foto: Janka, Aleš, Andy Bbka, september 2023
