Občasník Severka

Prvé čísla časopisu Severka

Dodnes si pamätám, ako sme koncom júna 1989 šliapali s Dilly po krajnici dnes zlopovestnej cesty I/18 z Vrútok do Strečna a so sebou niesli na trampskú akciu Žilinčanov výtlačky prvej Severky. Bolo to číslo 1/89. Zdôrazňovalo sa tam, že časopis má kolovať iba medzi dobrými kamarátmi (vtedy ešte fungovala ŠtB). Tlačilo sa vtedy len pár výtlačkov, ktoré potom putovali po čitateľských linkách v jednotlivých mestách (Martin, Žilina, Poprad, Považská Bystrica) podobne, ako v Záhade hlavolamu TAM-TAM Rýchlych šípov. V takejto konšpirácii vyšlo aj ďalšie číslo a potom už, našťastie, prišla zamatová revolúcia. Inak by sme týmto štýlom asi ďaleko nedoskákali…

Redakcia a prispievatelia časopisu

V redakčnom kolektíve sa vystriedalo mnoho tvárí. Niektorí odchádzali, ďalší prichádzali. Postupne sa medzi nami zjavili stálice, či mihli meteority trampského diania:
Amazonka, Braňo, Bulle, D’Ady, Dilly, Ďateľ, Gelo, Hrana, Jačko, Janka Sova, Lienka, Majka Miková, Miri Búrlivák, Modok, Kordítko, Kremienok, Radúz, Sancho, Slimák, Starec, Svetluška, Texi, Tik Vlnka, Yetti, Walden…
Trampské Slovensko je malé, no my sme mali vždy šťastie na dobrých prispievateľov. Za tých vyše 30 rokov sa pod príspevkami zjavilo mnoho desiatok mien, či už to boli písané texty, kresby, fotografie. Ich výpočet by zabral mnoho riadkov a i tak by sme na niekoho nechtiac zabudli. Nakoniec, prelistujte si tých viac ako 100 čísel a zhruba 3000 strán, nájdete ich tam.

Šéfredaktori

Prvé obdobie, 1989 až 1994 (Modok a Texi)
Menili sa aj šéfredaktori. K svojej práci by sme túto funkciu možno ani nepotrebovali, jej uvádzanie v tiráži si však vyžadoval zákon. Ja som bol historicky prvým „zodpovedným redaktorom“, ale od čísla 1/92 sme na túto funkciu nahovorili Texiho. Asi po roku som sa znovu ujal funkcie, vydržal som v nej až do roku 1994, kedy som sa jej na chalupe T.O.Anita nadobro vzdal. Kamaráti boli zaskočení, ale ja som už psychicky nevládal. Päť rokov v čele Severky bolo pre mňa a pár najbližších spolupracovníkov veľmi hektických.

Druhé obdobie, 1995 až 1998 (Braňo a košická „klika“)
Od roku 1995 sa šéfredaktorskou prácou začali trápiť iní, hoci na obálkach prvých 3 čísel som ešte nezaslúžene figuroval ďalej.
Potom prevzal kormidlo Braňo Púchovský (s nejasným domicilom Bratislava-Prešov-Nitra), aby ho neskôr vystriedala košická „klika“ (Kordítko, Gelo, Dilly), ktorá si spomedzi seba šéfredaktora radšej ani nezvolila. Tento „stav núdze“ trval do roku 1998, kedy sme z inciatívy D’Adyho zvolali stretnutie do Blatnice vo Veľkej Fatre, aby sme sa pozhovárali o ďalšej budúcnosti časopisu.

Tretie obdobie, 1998 až doteraz (D’Ady)
D´Ady a zakladajúci „severkáči“ sa poznali už dávno, najmä z festivalu trampskej piesne Ozveny ciest na brehu Hrona začiatkom deväťdesiatych rokov. D’Ady dovtedy patril k aktívnym prispievateľom Severky, no stretnutie v Blatnici sa mu stalo „osudným“: s novým rozbehom časopisu sme súhlasili pod podmienkou, že on sa stane jej šéfredaktorom. A odvtedy má D’Ady na krku funkciu, Severka nový dizajn a za sebou viac ako ďalšie viac ako dve desaťročia relatívne pokojnej existencie.
V rokoch 1998-2011 bola aj grafika “one-man” dielom šéfredaktora. Našťastie, od roku 2012 sa dizajnu opäť ujala Dilly a profesionalita ruka v ruke s citom prevládli nad suchou technikou.

Mimochodom, grafika, technika… V archíve, kde sú na stiahnutie všetky staršie čísla Severky, je možné sledovať prerod od ručnej a propisotovej tvorby k počítačovej grafike, od ťažkopádneho ofsetu k rýchlej digitálnej tlači. Ale ten papier, ten voňavý papier, ten je tu stále…

text: Modok (2014), update D’Ady (2020)

Comments are closed.