Príhovor o histórii a súčasnosti osady
potlach pri príležitosti 80. výročia – 23. 8. 2025
Osada bola založená v roku 1945 pri Devínskom Jazere. Prvý šerif bol Jacky. V roku 1950 sa stal šerifom najmladší z osadníkov Tipši.
Osada mala pôvodný flek nad Limbachom. Veľmi dobre vychádzali s domácimi obyvateľmi. Vždy, keď mali nejakú osadnú oslavu, starosta dal bubeníkovi vybubnovať na námestí, že sa všetci stretnú na Askalone. Neskôr, keď už bol dedinský rozhlas, osadné stretnutia, kde sa hralo, spievalo a samozrejme športovalo, vyhlasovali cez amplióny.
Askaloňáci radi hrali a spievali – osadný zbor mal okrem gitár aj harmoniku, basu, trúbku, bubon. Vystupovali v čiernych košeliach so zeleným lemovaním, nosili nohavice mančestráky, ako sa im vtedy hovorilo, balili sa do USiek a teľacín.
V 50. rokoch min. storočia osadný zbor hrával pri parčíku s detským ihriskom pred Starým propelerom na dunajskom nábreží v Bratislave. Výborní muzikanti z Askalony hrali takmer každý deň a chodilo na nich aj dvesto ľudí. Raz ich zobrali policajti a predviedli na stanicu, sídliacu v centre. Ľudia tiahli za nimi mestom a „vyvolali“ si ich z policajnej stanice von. Neskôr bol na muzikantov pri účasti v speváckych súťažiach robený nátlak, aby nehrali „prozápadné“ piesne. Angažované hrať nechceli a tak prestali verejne vystupovať.
V 70. rokoch sa nad Limbachom vo veľkom začala výstavba chát. Askaloňáci preto zrušili flek, niektorí sa porozchádzali – mnohí už navždy. Osada začala chodiť do Malých Karpát na miesta, ktoré starí trampi (keď boli mladí) nazvali Cíp a Samotárske údolie. Výročné ohne bývali každých 5 rokov na T.O. Utah na Granade, kam Tipši začal pravidelne chodiť. Neskôr starí utaháci Rodrigo a Red odkázali Tipšimu zrub a vlajku svojej osady. Vzorne sa o Utah staral, organizoval tam ohne Askalony, trampské hrania a stretnutia, kam prichádzali trampi zo všetkých kútov Malých Karpát. Zrub vyhorel v októbri 2011, ale Tipši bez prírody a života v nej dlho nezostal. Kedro – dnešný šerif osady Čierny medveď, mu krátko po podpálení Utahu odovzdal kľúče od osadnej chaty – on aj vtedajšia šerifka Anka s domácimi už dávnejšie Tipšiho prijali medzi seba ako čestného člena osady.
Na „Medveďoch“, ako sa osade Čierny medveď medzi trampami hovorí, sa začali stretávať starší osadníci Askalony a Tipši postupne prijal do osady aj nových – mladších. Osadný flek Medveďov bol miestom, kde sa konali potlachy pri príležitosti 70. a 75. výročia založenia T.O. Askalona.
Tipši bol posledný z pôvodných členov osady. Zvoliť ho šerifom v čase, keď bol ešte chlapec sa niektorým vtedajším starším Askaloňákom nepáčilo. Bolo to ale dobré rozhodnutie. Osada pod jeho vedením pretrvala desaťročia.
Preto aj on na osadnej slezine, ktorá bola po skončení 75. výročného ohňa v auguste 2020, odovzdal funkciu šerifa mladšiemu osadníkovi Siouxovi a Tipši sa stal čestným oldšerifom.
A tak jeho zásluhou a jeho nasledovníkov – nového šerifa a osadníkov – Askalona pretrváva dodnes.
Tipši vo veku takmer 87 rokov na svoj posledný vander odkráčal 22. februára 2024. Ku koncu si veľmi si prial ešte aspoň raz posedieť si s kamarátmi u Maťky na Huncokáre, či tu na Medveďoch, vypočuť a spoločne si zaspievať trampské pesničky. To sa mu, žiaľ, už nepodarilo.
Splníme mu jeho prianie dnes – dôstojne, ale aj najmä veselo – s hudbou a pohárikom – ako to tu bolo a je zvykom, si pripomeňme 80 rokov trvania osady Askalona.
Organizovaním takéhoto veľkého potlachu a s číslom 80 je v súčasnosti najstaršou aktívnou trampskou osadou na Slovensku.
Súčasní osadníci: Sioux – šerif od 2020, Bidlo & manželka Anička, Bill, Maroš, Nožík, Pegas.
spomienky Typšiho v r. 2020 zaznamenala a dodatok napísala pre 80. výročný potlach
Andy Bábovka, (T.O.Pohoda Karlova Ves – Bratislava)
* VYSVETLIVKY miestopisné
Miesta v Malých Karpatoch, ktoré starí trampi (keď ešte boli mladí) takto nazvali a dodnes sa názvy medzi trampami používajú:
– Cíp a Samotárske údolie – obe miesta sa nachádzajú neďaleko Malého Slavína
– Granada – neďaleko Bystrického, nesie názov podľa prvej osady Granada, ktorá tu v r. 1934 mala flek a postavila chatku.
Zdroj: Brčko – kniha Údolia nestíchli, 1991
