S.T.O. Bratislava (1964)

S.T.O. Bratislava – Spojené trampské osady Slepička, Dakota, Asunción

založené 28. septembra 1964.

Zakladala ho partia asi 20 ročných kamarátov. Poznali sa už skôr z bydliska alebo z miest v Malých Karpatoch, kam chodievali vandrovať ako členovia vyššie spomenutých osád, niektorí aj bez osady. Podnetom k založeniu bola príležitosť odkúpiť chatu Savana nad Mariatálom (dnešná Marianka) od obuvníckeho podniku Obnova. Odpredať sa mohla len zamestnancovi podniku. Tým bol Gesko – Gebic. Traja z osadníkov sa zložili (Suchý, Gimo a Pijan) a odkúpili ju za 10 tisíc Kčs, ostatní sľúbili, že dodatočne prispejú tiež.

Chata bola zrejme postavená na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia, lebo trampi tam našli noviny z počiatku Slovenského štátu. Našli v nej aj staré drevené lyže značky Telemark, z ktorých urobili sánky. S nimi chodili v zime pre vodu. Prameň s betónovým obrubníkom bol poniže chaty, viedla tadiaľ modrá turistická značka. Dnes je studnička vyschnutá. Vyschla narušením podzemnej vody, keď odstreľovali kameňolom v Marianke. Potom sa chodilo pre vodu na prameň, ktorý je na druhej strane rozľahlej lúky. Trampi jej kedysi dali názov Savana a na prameň sa chodí dodnes. Savana je aj v súčasnosti veľká lúka, kedysi bola ale oveľa menej zarastená.

Pijan sa svojej čiastky pred rokom za 1 € vzdal  v prospech Bobeša, syna Gima.

Návrh motívu vlajky a odznaku (názov domovenka sa začal medzi trampami používať až neskôr) pre S.T.O. urobil Šoc zo spriatelenej T.O. Desperádo a vlajku mal každý člen osady. Vlajku aj odznaky mali tlačené. Matricu im urobil v nakladateľstve Pravda Redo z T.O. Utah, čo tiež vybavil Šoc. Kópia pôvodnej vlajky je v súčasnosti pripevnená na čelnej stene búdy, urobil ju osadník Balvan.

Členovia S.T.O. sa vždy vo štvrtok stretávali na slezinách v krčme „U Dudeka“ (na mieste, kde je dnes reštaurácia Rybársky cech), kde sa dohodli, čo bude cez víkend. Soboty boli pracovné, víkend začínal v sobotu poobede, keď smerovali cez Raču okolo kúpaliska, alebo z Krasňan po Peknej ceste do hôr na Savanu. Savanská lúka nebola zarastená ako dnes, Štátne lesy ju pravidelne kosili. Pri borovicovom lese nasadili aj zemiakové políčka – na prikrmovanie diviakov. To bol pre trampov výborný zdroj potravy – tie zemiaky samozrejme. S lesákmi problémy nemali, v 70. rokoch občas prišiel pozrieť horár  Mikuláš. Priatelili sa a navštevovali s osadami Desperádo, Tajfún, Čierna labuť (Rača), Kondor-Jaguár z Ziegelfeldu, Hay river, Trhani (Petržalka), Granada, Jicarilla a aj s kamarátmi bez osady.

Oblečení chodili v zime v menžestrákoch, v lete v károvaných, alebo zelených košeliach. Vďaka Harrymu, ktorý bol nielen výborný gitarista, ale vedel aj šiť  – bol vyučený krajčír, mali osadníci na tú dobu vzácne kapsáče. Harry im ich ušil z celty, Pijan ich má dodnes. Šiť vedel aj Chrchalvý, dokonca čiapky, jeden čas to boli obľúbené „romelky“. Romelky dodnes šije aj neskorší osadník Flekoš.

Na vandroch spávali na čečine, pod širákom, prípadne si z celty urobili stan. Pijan si dodnes pamätá na múmiové spacáky plnené perím. Dali sa kúpiť pod Michalskou bránou za 400  Kčs a do US-ky sa zbalili lepšie, ako tie dnešné. Jedlo nosili v chlebníku a na fleku si varili. Na veľké vandre chodili stopom, prípadne vlakom. Pipenka robil u meteorológov, takže služobne dobre poznal pekné miesta na táborenie. Pod Barancom v Ždiarskej doline, Čierny Váh, Nízke Tatry, Slovenský raj. Pipenka bol dobrý kamarát, často chodieval v zime táboriť – sahaganovať  s Pijanom na Švéďák – Švédsky park. Tak kedysi Brčko s Tedom Yukonom z T.O. Zálesák (zal. v 1941) nazvali krásne miesto na táborenie v Malých Karpatoch.

Obľúbeným víkendových flekom trampov bola pekná lúčka Deniska, ukrytá v lesoch Malých Karpát. V lete tam chodievali aj trampi z osád, ktoré sa neskôr zlúčili do S.T.O.
Na Denisku chodievali táboriť už v 50. rokoch aj trampi zo staršej generácie – z bratislavských osád Manila a Athabaska.

Členovia osád Asunción a Dakota sa pravidelne stretávali v byte u Harryho z T.O. Asunción. Bol výborný gitarista a bola u neho vždy dobrá zábava. Na jednom z takýchto hraní sa obe osady dohodli na stretnutí – nie potlachu, ale posedení na Deniske koncom augusta 1964.
Na posedenie zavolali kamarátov z ďalších spriatelených osád a požiadali Šoca, aby na toto stretnutie pozval aj pražskú osadu T.O. Mantrap. Šoc sa s Mantrapákmi poznal už dlhšie, zoznámili sa v Slovenskom raji  v lete 1960 (pozri článok “Potlach – nepotlach 6.8.1960 Hrabušice”, v Severke č. 1/2015, str. 27-29). Členom T.O. Mantrap bol aj Tony Linhart, neskôr kapelník legendárnej skupiny PACIFIK.
Na stretnutia k Harrymu chodievali aj Gimo a Suchý z T.O. Slepička.

Chlapci z troch osád: Dakota, Asunción, Slepička, sa napokon rozhodli založiť „spojené trampské osady“ – urýchlila ho možnosť odkúpenia chaty (viď úvod článku).

S.T.O. Bratislava vznikla mesiac po posedení na Deniske – 28.9. 1964.

Niektorí členovia S.T.O. udržiavali naďalej kontakty s T.O. Mantrap. Vzájomne sa navštevovali, základňa Mantrapu – chata Maják bola na Kocábe – Hadí řece. Odtiaľ robievali výlety popri Vltave medzi Štěchovicami a Slapmi.
V r. 2004 sa 40. výročného potlachu S.T.O. za osadu Mantrap zúčastnili Zázvorka a Havrda.

Ako to už býva, osadníkov rozdelili ženy, mnohí prestali chodiť, ale takí, ktorí mali chápavé manželky chodili na osadu naďalej s nimi, neskôr aj s deťmi.

Prvým šerifom S.T.O. sa stal Pijan a bol ním do r. 1971. Po návrate z vojenčiny sa stal šerifom Gimo.

Osadníci v r. 1972 začali chodiť počas leta na Dunaj. V unimo bunke v Micherovej zátoke vo vtedajšej Lodenici Dynamo Energia (za hrádzou) trávili celé leto, na búdu chodili v zime. Na štvrtkových slezinách sa vždy dohodlo, či treba pripraviť drevo, prípadne niečo na búde opraviť. Búda sa zamykala, ale často ju ničili a vykrádali, zväčša chlapci z polepšovne v údolí, najmä na jar, keď sa v nich búrili hormóny.

Gimo postupne prijal nových členov. Prišiel tak Flekoš, Gimov spolužiak a partia detí osadníkov, ktorá začala chodiť v 80. rokoch. Gimov syn Bobeš, Gebicovi synovia, dobrí hudobníci Robo a Juro (už prestali chodiť), Dawson – syn Dawsona z T.O. Athabaska. Tí priviedli do S.T.O. seberovných kamarátov. Mladí sa o búdu starajú, zrekonštruovali ju, keď v r. 1998 vyhorela do tla. Zostali z nej iba staré nemecké kachle. Dlho tam boli, aj keď sa nepoužívali, dnes už tam nie sú. Zhorelo plno vlajok, trampských spomienkových predmetov, Pijanovi zhorela kronika a nevydržalo ani zábradlie.

Mladí dobre vychádzajú aj so staroosadníkmi, ktorí tam stále majú svoje miesta na spanie. Podľa zvyku zavedeného „mladými“ šerifa volia na 5 rokov, teraz je ním Bobeš, Gimov syn.

 

Pôvodné osady, ktorých členovia založili v r. 1964 S.T.O. Bratislava:

T.O. Dakota

Gaštan a Pijan sa poznali z čundrov v Malých Karpatoch. Pijanova partia prestala mať záujem o tramping. Gaštan navrhol pokračovať v činnosti osady Dakota, založenej jeho príbuzným Indošom v r. 1936 (po Indošovej emigrácii v r. 1949 sa činnosť osady prerušila). Dakotu obnovil Gaštan s Pijanom v r. 1958. Pridali sa Zdeno – Čajo (z Rače), Stano (zo Šancovej ul.), Milan – prezývku mal Béby, bol menšej postavy (zo Starého mesta). Prvý sa oženil, prestal chodiť s osadou a aj prvý zomrel. Zdeno tiež prestal chodiť, Pijan ho pred pár rokmi stretol, v súčasnosti nevie o ňom nič.
Po Stanovi sa zľahla zem. Gaštan neskôr začal chodievať s Karolom – Chrchlošom (nebol v žiadnej osade), ktorý bol dobrý gitarista a Gaštan sa popri ňom učil hrať na mandolínu.

Za T.O. Dakota vstúpil do S.T.O. Bratislava v r. 1964 Pijan a Gaštan, Gaštan v r. 1965 z S.T.O. vystúpil.

T.O. Asunción

Boli to chalani zo Starého mesta a do S.T.O. Bratislava vstúpili † Jožo Papka, † Rudo – Harry, † Gejza s prezývkou  Gebic, Tóno – Púzdro, povolaním lodník a Klinko.

T.O. Slepička

Z tejto osady do S.T.O. vstúpili Milan – Gimo (zo Žižkovej ulice) a Laco – Suchý (z Františkánskeho nám.).

Bez osady:

† Ernest – Pipenka dobrý kamarát zo Starého mesta, † Jano – Maxo z Dimitrovky, ktorý chvíľu chodil aj s T.O. Tornádo.

Pijanove spomienky napísala: Andy Bábovka T.O. Pohoda Karlova Ves, Bratislava, jeseň 2014, doplnené marec 2022

Fotky: Pijanov archív; stará domovenka – ahojahoj.szm.com

http://ahojahoj.szm.com/ahoj_info_September2014potlachSavana.htm

http://ahojahoj.szm.com/ahojahoj_clanok_historiiaSavana.htm

 

Na Trampnete je možné o S.T.O. Bratislava nájsť len stručnú zmienku v časti Bratislavské trampské osady s odkazom na konanie Jarného ohňa 2010  a sprievodným komentárom:

cit.: “História osady je  krátená a jej plné znenie nájdete v Pekelnikovej Kronike trampských osád. História nemôže byť zverejnená, tak ako aj história niektorých ďalších osád z Bratislavy, nakoľko nebola jej pravdivosť potvrdená zakladajúcimi členmi S.T.O.”

Z elektronickej verzie Kroniky T.O. (Pekelník, 2019) uloženej v archíve TZ Severka uverejňujeme túto verziu histórie S.T.O. Bratislava. Obsah je teda možné konfrontovať s vyššie uvedenými faktami, ktoré sú potvrdené zakladajúcimi členmi a pamätníkmi.

stosda.htm

• otvoriť pdf v novom okne