Z kroniky osady podľa starého rukopisu šerifa Franca, ktorý sa našiel v 70. rokoch minulého storočia pri búraní domu v haraburdí na povale:
Po prechode frontu bola založená osada Lyšáci, jej prvými členmi sa stali Kid, Franc, Dahol, Lácej. Títo priekopníci trampingu na Trenčianskej ul. a okolia sme vyrazili na potulku smer Mariatál, opradený povesťami. Preniesli sa k nám od starších mládencov z okolia. Predstavovali sme si romantiku života v prírode a Mariatál bol so svojim okolím pre tento druh činnosti ako stvorený. Prekrásna príroda, kopce striedali doliny s potokmi horského typu, hlboké kaňony. Husté lesy skoro na úrovni pralesov boli na neďalekej Granade – prasídle prvých bratislavských osád.
Ako ďalší pristúpil do osady Joe. Po prvých voľbách sa stal šerifom Kid, jeho zástupcom Franc. Krátko nato vstúpil Kekso, prvý člen ovládajúci hudobný nástroj – banjo. Ďalší člen Sleepy získal pre osadu gitaristu a mandolinistu Čárliho. Franc navrhol zmenu názvu osady na Colorádo, urobil aj návrh na odznak (domovenku). S týmto odznakom sa trampovalo až kým z osady nebol vylúčený Kekso a prijal sa názov Eldorádo – navrhol ho nový člen Joe La Čin, ktorý vstúpil do osady s bratom Mirom. Nový odznak- domovenku navrhol osadník Joe.
Na starom fleku v Mariatálskom údolí 500 m pod Malým Slavínom sa konali voľby. Za šerifa bol zvolený Franc (Kid bol dlhšie na liečení), zástupcom Joe La Čin, hudobný redaktor Čárli. Po voľbách bol z osady vylúčený intrigán Miro. Počas všetkých týchto udalostí sme sa intenzívne zaoberali hrou na gitary a mandolíny a musím konštatovať s úspechom. V tom čase sme už tvorili kvalitný spevácko hudobný celok. Na trampských speváckych pretekoch v Rači „U Mesároša“ – „U troch zajacov“ r. 1947 sme prvýkrát vystúpili a získali 4. miesto – cenu útechy. Z týchto pretekov sme odchádzali s predsavzatím, že sa nabudúce pousilujeme dostať vyššie. O rok na pretekoch v kultúrnom dome v Rači sme skončili tretí po T.O. Florida a T.O. Unkas.
(Pôvodne počtom bodov získali 2. miesto, ale porotca Janko Matuška, zberateľ ľudových piesní, im ubral 2 body. Dôvod bol vraj kozmopolitický text ich súťažnej piesne „Na západ je cesta dlouhá“, vraj ňou burcovali mladých k emigrácii… pozn. Andy Bábovka na základe info od Čárliho)
Po návrate z liečenia (1948) bol Kid zvolený opäť za vodcu a inicioval výlet na Dunaj, v ktorom sme tohto nášho kamaráta za tragických okolností navždy stratili. Jeho pamiatka však nevymizne z našich myslí.
Trampu zdar Franc v.r.
V spomienkach pokračuje Čárli:
Do pôvodnej osady Lyšáci vstúpil po týždni a hrdil sa tým, že mal teľa od Puba Bezdeka, vzácnu USku mal Franc. Keď išli na prvý vander, mama nabalila plno jedla “aby Karolko nehladoval“. Pri vybaľovaní na fleku mu spadol kúsok salámy na zem a Dahol sa na neho vrhol. Bol z početnej a nemajetnej rodiny a bol stále hladný. Tak získal aj prezývku – na si vander ako jedinú stravu priniesol pudingový prášok zn. Dahol a ten si varil. V r. 1946 vstúpila do Eldoráda Kavka, ako Čárliho dievča a neskôr manželka. S ňou pribudol najmladší člen, Kavkin o 5 rokov mladší brat Stanley. Mama by ju samú medzi trampov nepustila, tak chodil s ňou, strážil ju – nosil dýku a bol rázny. Ako dorastenec bol člen vodáckeho klubu Lokomotíva. Jazdil na kanoe debla aj singla.
Toľko zo začiatkov osady. Žiaľ väčšina členov už nie je na svete, ich mená sú na Trampskom symbolickom cintoríne na Košarisku.
tabuľka zosnulých členov osady Eldorádo na Trampskom symbolickom cintoríne – menhirovej skale na Košarisku.
V r. 2016 je pribudla aj Kavkina tabuľka.
70. výr. trampingu na Slovensku
Kavka v strede a Čárli s gitarou vpravo, so zborom T.O. Utah
foto: Apač, Kanada
Členovia osady v posledných 5 rokoch:
Čárli (1929) a Kavka (1929 – 2016) boli spolu od Mikulášskej zábavy v r. 1946, na ktorej sa prvýkrát zoznámili. V r. 2012 oslávili diamantovú svadbu. Hrali na mandolíny, Čárli aj na gitaru, krásne spolu spievali.
Od povojnových rokov vystupovali na mnohých trampských hudobných podujatiach. Najprv v zbore Eldorádo, neskôr sa pridali k slávnemu hudobnému zboru osady Utah. S ním vystupovali nielen na potlachoch v Čechách a na Slovensku pri ohni ale aj na celoštátnom kole Porty v r.1970 v Ústí nad Labem, kde skončili v prvej desiatke.
V ObKaSSe na Vajnorskej ul. vystúpili s repertoárom trampských – prevažne slovenských – piesní, spolu s Flekošom a Felinou. Majú za sebou aj vystúpenia na trampskom festivale Stupavský širák a česko-slovenských a slovensko-českých potlachoch.
Obaja sa stali aj členmi Tramp clubu Bratislava. Čárli stále pravidelne hráva na stretnutiach TCB, ako aj na stretnutiach v Záhorskej Bystrici, Stupave u kamarátov na Košariskách, na potlachoch.
Čárli je hudbe dodnes verný, veľmi dobre hrá aj na gitaru a je jeden z posledných, ktorý pozná ako znejú správne texty aj melódie starých trampských piesní a vie ich aj správne podať.
Čárli má obdivuhodnú pamäť a veľmi dobré znalosti z trampskej histórie a preto je dôležitým pomocníkom pri archivovaní údajov. Svojimi spomienkami a znalosťami značne prispel do Brčkovej knihy Údolia nestíchli – Dejiny trampingu na Slovensku. Rovnako aj do rubriky Trampské osady Bratislavy a okolia na web stránke trampnet.sk, do Trampského spravodaja – mesačníka Tramp clubu Bratislava a časopisu Severka.
Kavka, ktorá zosnula pred vyše 6 rokmi, krásne nielen spievala a hrala, ale aj kreslila a ručne robila pekné darčeky pre kamarátov. Bola vždy veselá a jej obľúbená. Dobrý apetít a kondícia je vydržala do sklonku života, nemala problém vyšliapať na potlach aj na miestach vysoko v malokarpatských lesoch.
Foto: ahojahoj.szm.com
Stanley (1934), mladší Kavkin brat je v osade od r. 1946. Tiež je členom Tramp clubu Bratislava. Pokiaľ mu zdravie dovoľovalo pravidelne chodil na potlulky v Malých Karpatoch a reprezentoval osadu na vandroch, táboreniach a výročných ohňoch trampských osád. V októbri 2012 bol zvolený za šerifa osady Eldorádo. Venuje sa tvorbe výrobkov indiánskej kultúry – vyrába fajky, štíty, tomahavky.
Foto: ahojahoj.szm.com
Pubo (1936) sa s kamarátom a bývalým susedom z detstva Stanleym stretol po šesťdesiatich rokoch. Je člen TCB, spolu s muzikantmi na stretnutiach hrá na mandolínu. Tiež je pamätníkom starých trampských pesničiek. V decembri 2014 bol prijatý do TO Eldorádo 1945.
Pubo na TCB, september 2021, foto: Tatanka
Joe La Čin (1924 – 2019) – po rokoch odmlčania sa, začal chodiť na stretnutia Tramp clubu pár rokov pred svojim skonom. Medzi kamarátmi sa veľmi dobre cítil a napriek vysokému veku a zdravotným problémom vždy prišiel, keď mohol.
V r. 2015 sa Stanley ako šerif osady dohodol s Ringom, šerifom T.O. Eldorádo z Bielych na prívlastku v názvoch osád: T.O. Eldorádo 1945 a T.O. Eldorádo Dúbravka, kvôli rozlíšeniu osád.
text: Andy Bábovka, október 2021
(článok neprešiel jazykovou úpravou)
článok o T.O. Eldorádo 1945 na webe TRAMPNET
Osada má vlastnú hymnu so slovenským textom, zložil ju začiatkom 50. r. min. storočia osadník Bugi († 2014):
Hymna osady Eldorádo.
So spevom ideme po našich horách, do kroku nám hraje kytara.
Ďaleko pred nami leží táborák, hora hučí jak Niagara.
K cieľu ideme, iste dôjdeme, Eldorádo si udržíme.
Naša zástava voľne zamáva znovu nám ožije osada.
Tváre máme od vetra ošľahané, stále však ideme kupredu.
Všetky prekážky spoločne zdoláme, Eldorádo nepozná zradu.
Oheň plápolá do noci volá, volá trampa svojho kamaráda.
Za ním ideme, iste dôjdeme, veď sme čundráci z Eldoráda.
vlajka T.O. Eldorádo 1945 a mandolíny Kavky a Čárliho, apríl 2015
foto: Džipo
